Mmm... sounds jazzy...

Mám rád všetko, čo je pre mňa výzva. Preferujem výzvy, ktoré sú splniteľné, ale zasa nie také, že sa pri nich budem nudiť. Niečo, čo je na dlhšie. Pár dní dozadu som do svojho hudobného ja zaradil žáner, ktorý pokladám (a nie len ja) za vrchol inštrumentálnej hudby. Jazzová gitara je celkom náročná. Nejde len o to, nadrviť sa stupnice a všetky akordy sveta - oboje z nich treba vedieť použiť. A v tom je ta krása. Nejde o to, že budem do triviálneho naboostrovaného podmazu hádzať jeden sweep za druhým alebo čo. V jazze sa dá s minimálnym počtom nástrojov navodiť osobitý duch skladby. Sám som neveril tomu, čo dokáže jediná zmena tónu v akorde a vhodná kombinácia akordov samotných. Ono je potom aj celkom vtipné pokúšať sa lúštiť názvy tých akordov (G#sus4add9+/5- a tak podobne), ale na tom nezáleží. Každopádne dúfam, že to, čo pochytím z jazzu pri zdokonaľovaní svojich hráčskych techník, budem vedieť využiť aj inde... Stačí sa pozrieť na Alexa Skolnicka ;)

Paráda... možno máme budúcnosť

Ani si nevieš predstaviť, aký som šťastný. Prečo? No lebo nedávno z kapely HUP ostali až dvaja gitaristi - ja a Mišo. Zvyšok ľudí (spev, basa bicie) mal kapelu podľa mňa totálne v paži, veď skúšku s nimi som mal naposledy ani neviem kedy... To som už pomaly kolaboval zo zúfalstva, vzhľadom na to, že kapela pre mňa znamená dosť veľa. Našťastie sa objavil basák Miro, ktorý síce nie je svetová jednotka, ale chce hrať a vie sa tie pesničky naučiť, čo je hlavné. Ale to by nebolo všetko. Zlatý klinec programu pre mňa bol bubeník Rasťo, ktorý len nedávno opustil kapelu Looster. Stačilo mi, keď som si len tak zo srandy na druhej skúške s ním začal hrať Mysteria od Edguy a on sa bez problémov pridal. A to nemal dvojšlapku. Na tej istej skúške sme stihli nahrať dve pesničky... A tak. Svitá nám na lepšie časy :)

Ľudia, ozvite sa!...

Trpím závažným problémom. Nie je s kým hrať, a to ma ničí. Mám síce kapelu, ale skúška nebola ani nepamätám, a okrem toho je to aj tak neperspektívne. Podaktorí členovia majú problém si odohrať veci na skúšobni, nechcem ich vidieť na pódiu.

Chcel by som mať vlastnú kapelu. To znamená, že ja by som bol zakladateľ, prípadne šéf (ale prežil by som bez toho). V tom ma však, hold, brzdí malý počet muzikantov, ktorých poznám. A najhoršie je, že bubeníci sú nedostatkový tovar. To isté klávesáci. Mať pri sebe nejakého ďalšieho gitaristu, basáka, spomenutý nedostatkový tovar a schopného speváka, tak skáčem od radosti. A keby aj nejaký z nich nebol - pokojne sa chopím basy, vlastne sa celkom rád postavím aj k mikrofónu. Aaaach....

... A možno neviem hľadať. Vraví sa, ak nepríde hora k Muhammadovi tak musí Muhammad k hore. Prázdniny ešte nekončia...