Mmm... sounds jazzy...

Mám rád všetko, čo je pre mňa výzva. Preferujem výzvy, ktoré sú splniteľné, ale zasa nie také, že sa pri nich budem nudiť. Niečo, čo je na dlhšie. Pár dní dozadu som do svojho hudobného ja zaradil žáner, ktorý pokladám (a nie len ja) za vrchol inštrumentálnej hudby. Jazzová gitara je celkom náročná. Nejde len o to, nadrviť sa stupnice a všetky akordy sveta - oboje z nich treba vedieť použiť. A v tom je ta krása. Nejde o to, že budem do triviálneho naboostrovaného podmazu hádzať jeden sweep za druhým alebo čo. V jazze sa dá s minimálnym počtom nástrojov navodiť osobitý duch skladby. Sám som neveril tomu, čo dokáže jediná zmena tónu v akorde a vhodná kombinácia akordov samotných. Ono je potom aj celkom vtipné pokúšať sa lúštiť názvy tých akordov (G#sus4add9+/5- a tak podobne), ale na tom nezáleží. Každopádne dúfam, že to, čo pochytím z jazzu pri zdokonaľovaní svojich hráčskych techník, budem vedieť využiť aj inde... Stačí sa pozrieť na Alexa Skolnicka ;)