Time to burn, you losers better learnVarovanie: AntiTrueMetalisti, prosím nečítať, lebo si o mne pomyslíte...
No one controls our goddamn life
We'll do just what we feel, riding horses made of steel
Were here to burn up the night
A čože ma tak trápi, že som ti na začiatku musel dať ranu medzi oči tým úryvkom textu od Manowar? Neviem, po tom, čo som si pozrel videoklip ku ich skladbe, sa vo mne zrejme prebudilo niečo, čo vo mne dlhšie leží.
I've got my wheels, got my friends, we're on the road again
We're all crazy, gonna ride until we die
...
I got no money or big house, just got life
And that bike out in the yard, well that's my wife
...
We are the undefeated, we're not living in the past
We're here tonight to kick some goddamn ass
Feel the power of the wheel, let's drink to riding steel
Livin' hard and ridin' fast
...
Nie, naozaj nejde o to, aby som sa tváril ako ten pravý metalista alebo čo. Pravdupovediac, tieto myšlienky ma miestami privádzajú do zúrivosti.
Tak o ČO mi vlastne ide? Ja si len jednoducho nemôžem pomôcť, ale celkom ma... hm... uchvátila myšlienka, ktorú ja v texte songu Return of the Warlord vidím. Myšlienka slobody, totálnej nezávislosti. Áno, lietam v oblakoch, viem, že chcem veľa. Ale napriek tomu chcem snívať a verím, že aj k tomuto sa raz dopracujem. K čomu? Sedieť na pohodlnom koženom sedle, na dvesto kilách ocele, centimetre nad zemou. Nepotrebujem vysokú rýchlosť. Chcem mať vietor vo vlasoch. Mať okolo seba rozhľad na kilometre. Chcem cítiť burácanie litrového dvojvalca podomnou. A vedľa seba ľudí, s ktorými mám toho spoločné viac, ako sa dá. Ľudí na rovnakých strojoch, ľudí vyznávajúcich rovnaké myšlienky, ľudí, pre ktorých budem znamenať toľko, čo oni pre mňa.
...ozvalo sa tupé plesknutie... padol z oblakov na tvrdú zem...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára