Tvrdohlavý pako

nemôže byť nikto iný, ako ja. Dospelí majú vždy pravdu, a najtrápnejšie na tom je, že aj ja, dospelý jedinec, si to musím pripustiť. Respektíve, tí dospelejší majú vždy pravdu. Ignorujem sám seba, ignorujem okolie a tak to aj vyzerá. Že som ja debil bol na tom koncerte. V máji som prechladol alebo čo a just som sa vtedy musel ísť chorý pozrieť na Horkýže Slíže. Samozrejme, prečo by nepršalo, že... Ono by to nevadilo, ale dosť dlho som to neriešil (a u doktorky som bol až včera). A to dlhé neriešenie mi prinieslo asi toľko, že mám miestami problém sa nadýchnuť po tom, ako si odchrchlem. O speve nehovorím. Doma - to áno. Ale v skúšobni musím do mikrofónu revať o dosť hlasnejšie, a keď mám šťastie, tak vydržím aj 10 minút. Potom dýcham, dýcham a dýcham, chrchlem, chrchlem a chrchlem. To síce prejde, ale už nie som spevu schopný. Snáď to doliečim, lebo ak si odfajčím hlasivky, tak si to do konca života neodpustím. Som sprostý, zvykajte si na mňa.